Dátum zhodenia atómovej bomby na Hirošimu sa stal Svetovým dňom boja za
zákaz jadrových zbraní. Známy je tiež pod názvom Deň Hirošimy.
O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, zhodilo americké letectvo atómovú
bombu aj na japonské mesto Nagasaki. Odvtedy je 9. august Dňom Nagasaki.
V Spojených štátoch sa už počas druhej svetovej vojny podarilo
realizovať tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť
atómovú bombu. Prvý pokus uskutočnili pri meste Alamogordo v Novom
Mexiku 16. júla 1945. Prakticky vzápätí nato vydal americký prezident
Harry Truman rozkaz na zhodenie prvých atómových bômb na Hirošimu a
Nagasaki.
"Tento záznam je určený pre dejiny. Dajte si pozor, čo hovorím. Zhodíme
prvú atómovú bombu!" Tieto slová vyriekol v pondelok ráno 6. augusta
1945 plukovník Paul Tibbets, veliteľ 14-člennej posádky bombardéra
Boeing B-29 Superfortress, nazvaného Enola Gay.
Krátko nato, o 8.15 h miestneho času, zhodili nad Hirošimou, prístavným
mestom na ostrove Honšu, z výšky približne desať kilometrov jadrovú
nálož na padáku, ktorá explodovala asi 600 metrov nad mestom. Prvá
atómová bomba, nazvaná Little Boy (Chlapček), vážila viac ako štyri tony
a bola päť metrov dlhá.
Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20
budov, ktoré boli postavené z betónu. Rádioaktívne žiarenie malo
smrtiaci účinok v okruhu jedného kilometra od miesta výbuchu.
Bezprostredne po výbuchu zahynulo takmer 80.000 ľudí, vyše 100.000
utrpelo ťažké zranenia a viac ako 13.000 zostalo nezvestných. V
nasledujúcich rokoch zomierali desaťtisíce ďalších ľudí na choroby
spôsobené rádioaktívnym ožiarením. Do konca roka 1945 sa počet úmrtí v
Hirošime zvýšil na takmer 140.000 a v roku 1950 dosiahol hranicu
200.000.
Jadrovú apokalypsu pripomína pamätný komplex na mieste epicentra výbuchu
— Ústrednom námestí v Parku mieru. Prvý úradujúci americký prezident,
ktorý zavítal do Hirošimy od roku 1945, bol 27. mája 2016 Barack Obama.
Na svete sa v súčasnosti nachádza takmer 10.000 jadrových hlavíc
pripravených na použitie. Hoci sa ich počet v porovnaní s časmi studenej
vojny, keď ich bolo viac ako 70.000, zásadne znížil, vzhľadom na
konflikty a atmosféru nedôvery predstavujú vážnu hrozbu.
Potvrdzuje to aj výročná správa Štokholmského inštitútu pre výskum mieru
(SIPRI), ktorú táto nezávislá organizácia zverejnila v polovici júna
2023. Vyplýva z nej, že štáty s jadrovými zbraňami vzhľadom na vojnu na
Ukrajine a celkovo sa zhoršujúcu bezpečnostnú situáciu vo svete
posilňujú svoje nukleárne arzenály.
"Globálne znižovanie počtu aktívnych jadrových hlavíc sa zjavne zastavilo a ich počty znova rastú," píše sa v správe SIPRI. Počet aktívnych nukleárnych zbraní sa v roku 2022 zvýšil o 86 na celkovo 9576.
Podľa SIPRI disponuje jadrovými zbraňami deväť krajín: okrem najväčších
jadrových veľmocí Ruska a USA, ktoré vlastnia približne 90 percent
jadrových zbraní, sú nimi Čína, Francúzsko, Británia, Pakistan, India,
Izrael a Severná Kórea. Navyše, 16. júna 2023 šéf Kremľa Vladimir Putin
potvrdil, že do Bieloruska dodalo Rusko prvú časť taktických jadrových
hlavíc, ktoré majú byť rozmiestnené na bieloruskom území.